file Odhalené záhady EU

Ciele, hodnoty a zásady fungovania EÚ

Kľúčovou a jednou z najťažších otázok je vymedzenie právomocí EÚ. Skôr než sa pokúsime túto otázku objasniť, možno konštatovať, že právomoci EÚ sú členskými štátmi priznané zakladajúcimi zmluvami na plnenie určitých cieľov. Sú to ciele EÚ, ktoré v podstate odôvodňujú jej existenciu a fungovanie. EÚ uskutočňuje všetky svoje politiky a činnosti v súlade s nižšie uvedenými cieľmi, ktoré pre Úniu predstavujú záväzný program jej činnosti (pozri čl. 7 ZFEÚ). Výslovne platí, že EÚ dosahuje svoje ciele vhodnými prostriedkami „na základe právomocí", ktoré sú jej zakladajúcimi zmluvami priznané (čl. 3 ods. 6 ZEÚ).

V päťdesiatych rokoch minulého storočia v čase ich založenia mali Európske spoločenstvá iba obmedzené ekonomické ciele. Politické, sociálne či iné ciele boli zatiaľ iba víziou. V súčasnosti je podľa článku 3 Zmluvy o EÚ všeobecným (nadradeným) cieľom tejto organizácie presadzovať:

V podstate ide o tri pôvodné princípy, ktorých dosiahnutie vyvolalo vznik samotných Európskych spoločenstiev.

Medzi ďalšie ciele Únie patria najmä:

Osobitne upravuje Zmluva o EÚ hodnotový základ, ktorý podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie jej ďalších cieľov, tzn. aj fungovanie EÚ a vykonávanie právomocí jednotlivými inštitúciami EÚ vo vzťahu k členským štátom a občanom Únie. Podľa článku 2 Zmluvy o EÚ je Únia založená na týchto základných hodnotách:

Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

V Európskej únii a v jej členských štátoch prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Každý členský štát Únie, ktorý tieto hodnoty porušuje, môže byť sankcionovaný pozastavením niektorých práv vyplývajúcich z členstva v Únii, vrátane hlasovacích práv. Rovnako každý štát, ktorý sa chce stať členským štátom Európskej únie, musí tieto hodnoty dodržiavať. Hodnoty EÚ slúžili práve ako základné podmienky, ktoré musia dodržiavať štáty usilujúce sa o členstvo v EÚ.

Hodnoty a ciele, ktoré inštitúcie EÚ sledujú pri výkone svojich právomocí (činnosti), sa čiastočne prekrývajú s demokratickými zásadami, ktoré predstavujú občiansky a politický rozmer fungovania EÚ. Práve zakotvením demokratických zásad fungovania EÚ sa táto nadnárodná organizácia približuje k štátnemu útvaru. Demokratickým zásadám Únie sa venuje druhá hlava Zmluvy o EÚ. Po prvýkrát boli uvedené zásady zakotvené až v rámci zmien a dodatkov, ktoré do zakladajúcich zmlúv priniesla Lisabonská zmluva od 1. decembra 2009.

Európska únia funguje na základe troch demokratických zásad:

Zásada demokratickej rovnosti občanov EÚ predstavuje rovnosť v zaobchádzaní zo strany inštitúcií EÚ k občanom, vrátane rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami (pozri čl. 9 ZEÚ a čl. 8 ZFEÚ). Princíp rovnakého zaobchádzania je zakotvený aj v ústavách členských štátov EÚ (pozri Ústavu SR, čl. 12 ods. 1 a 2). [Cit: „(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."]

Odstraňovanie tzv. demokratického deficitu sa uskutočňuje posilnením zastupiteľskej a participačnej demokracie. Občania Únie sa na jej fungovaní zúčastňujú práve formou zastupiteľskej aj participačnej demokracie.

Fungovanie Únie je založené na nepriamej zastupiteľskej demokracii. [Porovnaj čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Ústava SR uprednostňuje výkon štátnej moci nepriamo, prostredníctvom zastupiteľskej demokracie. Permanentný výkon výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci uskutočňujú zástupcovia občanov]

Participačná demokracia znamená, že občania nemajú možnosť rozhodovať priamo (napr. referendom), ale majú možnosť sa na rozhodovaní podieľať, napr. ich zapojením do procesu prípravy alebo schvaľovania rozhodnutí. Podľa čl. 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ „Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.".

Občania EÚ tak majú:

Občania sa môžu zúčastňovať na politickom živote Únie aj (pozri čl. 10 ods. 1 a 2 ZEÚ):

Lisabonskou zmluvou sa rozšíril okruh oblastí politík, v rámci ktorých Európsky parlament, priamo volený občanmi, musí schváliť právny predpis EÚ spoločne s Radou, zloženou z ministrov členských štátov (tzv. riadny legislatívny postup). Rovnako sa upevnila aj demokratická kontrola EÚ a vďaka posilneniu úloh národných parlamentov. Národné parlamenty členských štátov sa tiež zúčastňujú na rozhodovacom procese Únie (pozri čl. 12 ZEÚ):

Otázky a podnety k diskusii

Ako sa postupne vyvíjali ciele EÚ?

Aký zmysle majú hodnoty EÚ? Aký je následok ich porušenia zo strany členských štátov?

Aký je rozdiel medzi cieľmi a hodnotami EÚ?

Demokratické zásady fungovania EÚ približujú Úniu k štátnemu zväzku. Prečo?