Základné pojmy

Acquis communautaire sa používa na označenie celého právneho systému Európskej únie, t.j. nielen záväzných právnych aktov, ale aj rôznych princípov, politík, záväzkov a cieľov prijatých v rámci Európskej únie a obsiahnutých predovšetkým v zmluvách, legislatíve a rozhodnutiach Súdneho dvora ES. Pre štát, ktorý sa chce stať členom EÚ, je prvým predpokladom prevzatie acquis communautaire a zosúladenie svojho vlastného právneho systému s ním.

Benelux je označenie pre colnú a hospodársku úniu Belgicka, Holandska a Luxemburska uzatvorenej dňa 5. októbra 1944. Názov je odvodený od začiatočných písmen týchto štátov (Belgique/Belgie, Nederland a Luxembourg).

Bruselský pakt je skrátený názov pre Bruselskú zmluvu o hospodárskej, sociálnej a kultúrnej spolupráci a kolektívnej sebaobrane, podpísanej dňa 17. marca 1948 na päťdesiat rokov (Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom). Pakt zaručoval jej signatárom automatickú vzájomnú pomoc, v prípade ozbrojenej agresie v Európe. Bruselský pakt bol pôvodne namierený nielen proti ZSSR, ale aj Nemecku. Organizácia disponovala inštitucionálnym aparátom, vrátane spoločného vojenského štábu a stáleho vojenského výboru, ktorý mal vypracovať plán spoločnej obrany. Dňa 23. októbra 1954 došlo na konferencii v Paríži k rozšíreniu paktu o Nemecko a jeho transformáciu na Západoeurópsku úniu.

Montánna únia je neoficiálny názov pre Európske spoločenstvo uhlia a ocele.

NATO je Organizácia Severoatlantickej zmluvy (angl. North Atlantic Treaty Organisation - NATO), známa tiež ako Severoatlantická aliancia. NATO je medzinárodná vojenská organizácia, ktorá bola založená dňa 4. apríla 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy, ako odpoveď na zhoršujúci sa povojnovú medzinárodnopolitickú situáciu najmä v Európe (dňa 24. júna 1948 začala sovietska blokáda Berlína).

OECD – pozri heslo > Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC).

Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC) bola založená zmluvou zo 16. apríla 1948. Podpísali ju Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Veľká Británia a vojenskí velitelia západných okupačných zón Nemecka. Spojené štáty a Kanada sa v roku 1950 stali jej pridruženým členom. Jej sídlom sa stal Paríž. Prostredníctvom nej dochádzalo k neustálym stykom najvyšších štátnych predstaviteľov, ktorí uzatvárali zmluvy o vzájomnej hospodárskej výmene, obmedzovali clá a kvóty, vytvárali multilaterálny systém platieb a pod. Dňa 14. decembra 1960 bola OEEC transformovaná na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Primárne právo označuje všetky zakladajúce zmluvy vrátane ich zmien a dodatkov. Má najvyššiu právnu silu, t.j. všetky najmä sekundárne akty EÚ s ním musia byť v súlade.

Rada Európy (RE) bola založená dňa 5. mája 1949 podpisom jej Štatútu (platnosť nadobudol 3.8. 1949) predstaviteľmi 10 európskych štátov (Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Spojeného kráľovstva, Írska, Talianska, Dánska, Nórska a Švédska) v Londýne. Je to medzinárodná (medzivládna) organizácia, ktorej hlavným cieľom je ochrana ľudských práv, posilňovanie pluralitnej demokracie, rozvoj európskej kultúrnej identity, harmonizácia práva európskych krajín a hľadanie riešenia problémov typu xenofóbia, menšiny, ochrana životného prostredia a podobne. Má dva politické orgány: Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie (v štatúte uvádzané „Poradné zhromaždenie“) zložené z delegovaných zástupcov parlamentov. Do inštitucionálneho rámca Rady Európy zahŕňame aj Európsky súd pre ľudské práva zriadený na základe prijatého Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, Kongres miestnych a regionálnych samospráv RE a Úrad Komisára Rady Európy pre ľudské práva. Sídlom Rady Európy je Štrasburg.

Washingtonská zmluva – pozri heslo > NATO.